Význam dojčenia pre matku

Význam dojčenia pre matku

Dojčenie má viacero pozitív rovnako ako pre dieťa tak aj pre matku. V odbornej literatúre sa najčastejšie popisujú pozitívne účinky dojčenia na dieťa, ale je dôležité zdôrazniť aj benefity dojčenia pre matku.

Dojčenie predstavuje spôsob, akým sa telo ženy zotavuje z tehotenstva postupnými hormonálnymi a fyziologickými zmenami.

Medzi najčastejšie diskutované témy v súvislosti s dojčením je znížený výskyt rakoviny prsníka, ovárii, diabetu II. typu, kardiovaskulárnych ochorení, osteoporózy alebo popôrodnej depresie u žien, ktoré dojčili.

 Maternica po pôrode

Štúdie ukázali, že samoprisatie dieťaťa bezprostredne po pôrode má priaznivý vplyv aj na zdravie matky tým, že urýchľuje involúciu maternice, tým pomáha rýchlejšiemu odlúčeniu placenty, znižuje straty krvi u matky a tak predchádza anémii.

Počas dojčenia sú cez bradavku dráždené hladké svaly prsníka. Táto stimulácia je nervami prenášaná do mozgu. Mozog vysiela signál do hypofýzy vylučujúcej oxytocín, ktorý ovplyvňuje hladké svaly prsníka na ich sťahovanie. Oxytocín uvoľňovaný počas laktácie ovplyvňuje aj hladké svaly maternice. Involúcia maternice dojčiacich žien prebieha rýchlejšie a lochie odchádzajú plynulejšie.

Oxytocín kontrahuje maternicu po pôrode a tým redukuje krvácanie. Kontrakcie môžu spôsobovať počas prvých dní bolesť počas dojčenia (WHO, 2009).

 Metabolický syndróm

Vo fyziológii nasleduje po tehotenstve laktácia. Narušením tohto procesu súvisí s dlhodobými nepriaznivými zdravotnými následkami matky, vrátane vyšších rizík neskoršej obezity, diabetu II. typu, metabolického syndrómu, hypertenzie a kardiovaskulárnych ochorení. K týmto mechanizmom pravdepodobne prispieva mnoho atribútov, vrátane metabolických požiadaviek na dojčenie. Dôkazy zároveň naznačujú, že metabolizmus matiek, ktoré otehotnejú, ovplyvňuje laktáciu. V tejto paradigme môžu byť nepriaznivými výsledkami laktácie ukazovateľom základného rizika na vývoj ochorenia matky. Pochopenie týchto vzťahov má dôležité klinické a politické dôsledky pre zdravie žien.

Metabolický syndróm je vysoko rozšírený ale nedostatočne diagnostikovaný a liečený stav. Jedná sa o kombináciu zdravotných porúch ako obezita, hyperglykémia, hypertenzie, ktorá zvyšuje riziko vzniku určitých kardiovaskulárnych chorôb a diabetu (Phillippa et al., 2005). Dojčenie po pôrode môže zohrávať významnú úlohu pri znižovaní rizika metabolického syndrómu. Dojčenie môže byť spôsob, akým znížiť metabolické zdravotné zaťaženie žien vo veku do 30 rokov (Kim, 2016). Štúdie potvrdzujú, že každým rokom dojčenia sa riziko metabolického syndrómu redukuje o 20 % .

Gunderson et al. (2012) merali popôrodnú glukózovú toleranciu u žien s gestačným diabetom 6 až 9 týždňov po pôrode. Zistili, že ženy, ktoré výlučne dojčili, mali nižšie hladiny glukózy na lačno ako ženy, ktoré dojčili sporadicky alebo dokrmovali dieťa umelou výživou, s priemerným rozdielom okolo 5 mg/ dl.

 

Laktačná amenorea

Dlhodobé dojčenie reguluje ovuláciu a menštruáciu. Pozastavenie menštruačných cyklov je prirodzený spôsob oddialenia tehotenstva hneď po pôrode. Laktačná amenorea je fyziologické obdobie po pôrode u dojčiacich žien. Prolaktín je dôležitým hormónom v súvislosti dojčením, zároveň ovplyvňuje činnosť ovárii a ovuláciu. V niektorých kultúrach je laktačná amenorea využívaná ako forma antikoncepcie.

S návratom menštruácie napriek laktácii súvisí niekoľko faktorov: dlhšie intervaly medzi dojčením, < 60 minút celkového denného dojčenia alebo 1 a viac dokrmovaní umelou výživou za deň.

Metóda laktačnej amenorey je antikoncepčná metóda, pri ktorej matka využíva dojčenie ako formu antikoncepcie. Výlučné dojčenie, pri ktorom nie je dieťaťu podávaný príkrm umelou výživou, oneskoruje návrat plodnosti a menštruácie, čo je fyziologická ochrana pred otehotnením. Dojčiace matky s amenoreou sú podľa štúdie chránené pred tehotenstvom na 98 % prvých šesť mesiacov po pôrode. Ďalšia štúdia skúmala 101 matiek s priemerným trvaním dojčenia 5 mesiacov. V celej skupine dojčiacich matiek s amenoreou otehotnelo do šiestich mesiacov 1,7 % žien, do dvanástich mesiacov 7 % žien a 13 % žien do 24 mesiacov po pôrode.

 

Riziko vzniku rakoviny prsníka

Rakovina prsníka je najčastejšie diagnostikovanou rakovinou a hlavnou príčinou úmrtia na rakovinu u žien na svete. Štúdie naznačujú, že dojčenie znižuje riziko rakoviny prsníka u žien a existuje nesporný dôkaz, že táto asociácia sa môže líšiť od typu agresivity rakoviny. To znamená, že dojčenie môže byť pre niektoré invazívne typy rakoviny prsníka viac ochranným.

Dojčenie chráni ženu pred vznikom rakoviny prsníka tým, že potláča ovuláciu a tým aj pôsobenie estrogénu počas života. Redukovaním expozície estrogénu môže znížiť riziko rakoviny prsníka. Bernier (2000) hodnotil vzťah dojčenia s rakovinou prsníka. Je v nej popísaný výrazný pokles rizika rakoviny prsníka u žien, ktoré dojčili svoje deti oproti ženám, ktoré nikdy nedojčili. Výsledkom bolo taktiež, že ženy, ktoré dojčili viac než 12 mesiacov mali výrazne znížené riziko vzniku rakoviny prsníka. Čím je dlhšia doba dojčenia, tým sú ženy lepšie chránené proti rakovine prsníka. Nedojčenie alebo krátke trvanie dojčenia, typické pre ženy v rozvinutých krajinách významne prispieva vysokému výskytu rakoviny prsníka.

 

 Riziko vzniku popôrodnej depresie

Depresívna porucha je jedna z najčastejšie sa vyskytujúcich duševných porúch u žien. Najväčšie riziko manifestácie má okolo reprodukčného obdobia. V odbornej literatúre sa uvádza, že popôrodná depresia sa vyskytuje približne u 10 - 15 % rodičiek.

Dojčenie vplýva na zdravie dieťaťa ako aj na attachement medzi matkou a dieťaťom, preto je dôležité porozumieť vzťahu medzi popôrodnou depresiou a dojčením. Symptómy depresie väčšinou zahŕňajú zníženú motiváciu, vyhýbavému správaniu voči dieťaťu a zvýšenú úzkosť. Existujú štúdie, ktoré potvrdzujú možnosť, že dojčenie je protektívnym faktorom v súvislosti so vznikom popôrodnej depresie. Tak isto aj ukončenie dojčenia môže súvisieť s následnou depresiou.

Súvislosť medzi dojčením a popôrodnou depresiou študovalo množstvo štúdii, ale závislosť tohto vzťahu a otázka, či ide o priamy vzťah stále uniká. Početné štúdie venujúce sa dojčeniu a popôrodnej depresie dospeli k protichodným záverom, pravdepodobne dôsledkom interakcie medzi početnými a komplexnými fyziologickými, psychologickými a sociokultúrnymi mechanizmami potencionálne zodpovednými za ich vzťah. Niekoľko nových štúdii zistilo, že ženy, ktoré kŕmia svoje deti umelou výživou majú vyššiu mieru rizika vzniku popôrodnej depresie než ženy, ktoré dojčia.